Počas dňa sa vám nepochybne stane množstvo vecí, pri ktorých si položíte otázku: „Prečo sa toto vlastne deje?!“ My sme sa teda rozhodli na niektoré z nich odpovedať.
Prečo je také ťažké vstať po opakovanom odkladaní budíka?
„Ešte päť minút,“ poviete si v hlave každé ráno po zazvonení budíka a posuniete ho o niekoľko minút. Po týchto minútach sa však zobudíte ešte viac vyčerpaní ako predtým. Prečo?
Dôvodom je to, že akonáhle sa človek preberie a opäť zaspí, začína pre telo nový spánkový cyklus. Ten trvá priemerne 100 minút, prípadne dlhšie. Ak sa však prebudíte skôr, cyklus nie je dokončený a vy namiesto odpočinku pociťujete dvojnásobnú únavu.
Prečo mávame na fotkách červené oči?
Oči červené ako z filmu o upíroch vedia pokaziť každú fotografiu. Prečo sa červené oči na fotke vlastne objavili?
Červená je svetlo odrážajúce sa od krvných ciev v našej sietnici. Pri zvieratách sa nemusí vždy odrážať červená, môže to byť pre príklad aj šedá či zelená. Zvieratá, ktoré majú oči prispôsobené videniu v tme, budú mať na fotke celkom iný odraz. Asi jediným spôsobom, ako sa takýmto odrazom vyhnúť, je robiť si fotografie v dostatočne osvetlenom prostredí.
Prečo zakopnutie malíčkom tak strašne bolí?
Nielen malíček, ale aj všetky ostatné prsty na nohách majú veľké množstvo nervových receptorov. Nemajú však dosť tkaniva, ktoré by tieto receptory obalilo a chránilo. Pri náraze teda zasiahneme ako nervy a krvné cievy, tak aj kosť. A to spôsobuje tú ukrutnú bolesť.
Prečo pri rozbíjaní vajec do misky často spadnú spolu s nimi aj kúsky škrupiny?
Pravdepodobne preto, že vajcia rozbíjate nesprávnym spôsobom. Tajomstvo vajíčok bez škrupín tkvie totiž práve v ich rozbíjaní: najprv treba vajce pevne uchopiť v mieste, kde je najširšie a potom s ním raz silno udrieť. Áno, len raz.
Prečo sa nám tak často rozväzujú šnúrky na topánkach?
S neustálym rozväzovaním šnúrok majú problém najmä deti. Deje sa tak preto, že ich chôdza sa samozrejme líši od chôdze dospelého človeka. Deti našľapujú na pätu, preto ide predná časť topánky smerom hore a šnúrka sa začne rozväzovať.
Prečo náš hlas na videu či nahrávke znie tak divne?
Zvuk, ktorý sa nám dostáva do uší počas toho, ako rozprávame, nie je čisto len náš hlas. Je to spojenie nášho hlasu a rôznych zvukov okolia. Avšak nahrávka nezachytáva všetko to, čo zachytáva naše ucho. Nahrávka pozostáva len zo zvukov, ktoré sú prenášané vzduchom. Zvyšok zvukov sa akoby vyparí. Toto je dôvodom, prečo náš hlas vo výsledku znie zvláštne, ba priam akoby nám ani nepatril.
Prečo nás mliaskanie privádza do šialenstva?
Tento jav má aj medicínske pomenovanie – misophonia. Misophonia je neurologická porucha, pri ktorej človek na určité zvukové podnety reaguje nadmieru negatívne a to hnevom, odporom či panikou. Dôvodom je, že tento zvukový vnem neprijme len jedna časť nášho mozgu, ale hneď niekoľko.
Prečo náš pot smrdí viac, keď sme v strese?
Stresové situácie podnecujú naše apokrinné žľazy k vyššej produkcii potu. Pot z týchto žliaz je bohatý na živiny, proteíny či tuky, zatiaľčo pri klasickom pote je to takmer presný opak – obsahuje len vodu a soľ.
Živiny v stresovom pote sú skvelou potravou pre baktérie, ktoré žijú v okolí našich pórov. Počas toho, ako baktéria tieto chemické prvky rozkladá, uvoľňuje nepríjemný zápach. V podstate by sa teda dalo povedať, že pot zo stresu je smradľavejší preto, že si na ňom baktérie pochutnávajú viac.
Prečo stále strácame, respektíve nevieme nájsť kľúče?
Tento jav má jednoduché vysvetlenie. Odkladanie kľúčov máme už natoľko zautomatizované, že nepovažujeme za potrebné sa na to nejakým spôsobom sústrediť.
Jednoducho prídeme domov a niekam ich položíme a ani sa nepokúšame zapamätať si kam. Na druhý deň potom v panike pobehujeme po byte. Pomôckou v takejto situácii môže byť zriadenie akejsi misky či inej nádoby na drobnosti, ktorá bude umiestnená v blízkosti dverí a veci tohto charakteru budeme odkladať len tam.
