Živočíšna ríša je naozaj úžasná vec. Zahŕňa všetky druhy živých tvorov, ktorí žijú na rôznych miestach, vďaka čomu sa od seba diametrálne líšia. Vo väčšine prípadov vychádzajú ľudia s ďalšími živými organizmami pomerne pokojne. To je však preto, že existuje len veľmi málo zvierat, ktoré pre ľudskú rasu predstavujú nebezpečenstvo, a tie zvieratá, ktorá nás potenciálne ohrozujú, žijú väčšinou ďaleko od ľudskej populácie.
To však neznamená, že neexistujú zvieratá, ktoré sú pre ľudskú rasu desivé. Ľudia sa boja všetkých typov zvierat, od hmyzu a pavúkov, po obrovské mäsožravce, ako sú krokodíly, žraloky a medvede. Avšak ani tieto monštruózne zvieratá nie sú ničím v porovnaní s prehistorickými príšerami, ktoré kedysi obývali Zem. Našťastie, väčšina z týchto skutočne desivých stvorení, ktoré kedysi putovali po svete, už vyhynula.
Prinášame 13 prehistorických tvorov, ktoré by ste nechceli stretnúť ani v nočnej more.
Entelodon
Entelodon bol často známy ako vražedné prasa. Jedná sa o dávno zaniknutú formu všežravého prasaťa, ktoré žilo asi pred 37 miliónmi rokov. Tieto obrovské bytosti bolo možné nájsť po celej Severnej Amerike, v niektorých častiach Európy a dokonca aj v Ázii. Entelodonovia sa živili mäsom i rastlinami. Mali neuveriteľne ostré zuby, ktorými dokázali roztrhať skoro všetko. Snáď najvýznamnejším rysom týchto “ošípaných” boli štruktúry na hlave podobné rohom, ktoré sa podobali tým od prasaťa bradavičnatého. Dôkazy ukazujú na skutočnosť, že tieto zvieratá často bojovali proti iným druhom a tieto rohy mohli spôsobiť naozaj hlboké poranenia. Entelodon mal vzhľadom na svoju váhe 500 kg aj obrovskú silu.
Gigantopitek
Gigantopitek sa dostal do povedomia verejnosti len nedávno, aj keď žil pred stovkami rokov, a to vďaka Disneymu a jeho akčnému filmu natočenému podľa relatívne neznámej knihy Kniha džungle. Gigantopitek bol v podstate obrí orangutan, ktorý žil pred asi 100 000 rokmi v lesoch Indie a Číny. V skutočnosti bola jeho veľkosť tak obrovská, že podľa fosílií vážil zhruba 500 kg a meral cez 3 metre. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola najväčšia opica, ktorá kedy existovala. Ich obrovská postava pre nich bola v mnohých prípadoch výhodou, pretože si na nich žiadny predátor nedovolil. Na druhej strane ich veľkosť bola aj dôvodom ich vyhynutia. Odborníci sa domnievajú, že veľkosť gigantopitekov spôsobovala, že boli zvlášť citliví na tlak v životnom prostredí, v ktorom sa vyskytovali a zmena klímy ich v podstate vyhubila.
Meganeura
Vážky nie sú príliš desivé stvorenia, hoci niektorí z nich majú fóbiu. Druh vážky meganeura by však vydesil asi každého. Táto vážka, ktorá žila pred 300 miliónmi rokov bola rovnako veľká ako dieťa. Lietajúci hmyz mal rozpätie krídel asi trištvrte metra a dĺžku tela ako noha dospelého človeka. Rovnako ako jeho dnešní príbuzní bol druh meganeura mäsožravý a s najväčšou pravdepodobnosťou sa živil drobnými bezstavovcami a obojživelníkmi. Meganeura bola schopná rásť do takých rozmerov, pretože tamojší vzduch bol bohatší na obsah kyslíka vo vzduchu. Súčasné výskumy naznačujú, že dnešný hmyz má k dispozícii polovičné množstvo kyslíka, než mali meganeuri.
Dunkleosteus
Aj dnes existujú škaredé a desivé ryby, ako napríklad pirane, avšak v porovnaní s dunkleosteusom je to nič. Táto obria ryba žila asi pred 360 miliónmi rokov a bola jednou z najväčších rýb, ktoré kedy žili. Dunkleosteus dorastal do dĺžky 6 metrov a vážil zhruba 1 tonu. Veľkosť tejto ryby bola jej prednosťou, pretože vďaka nej bola ako dravec na špičke reťazca. Navyše dunkleosteusa chránilo jeho “pancierovanie” hlavy. Ryba s párom veľkých tesákov mala nesmierne silné čeľuste, čo znamenalo, že bola schopná zjesť takmer čokoľvek, na čo vo vode narazila, vrátane žralokov a ďalších obrovských rýb. Pri uhryznutí používala neuveriteľnú silu a mäso či svaly iného tvora roztrhala ako nič.
Azhdarchid
Azhdarchid bol druh lietajúceho vtákojaštera, ktorého ľudia dodnes radia medzi okrídlené dinosaure. To je však nesprávne, nakoľko tento zaniknutý druh patril do inej rodiny organizmov, ktorá je podobná gigantickým morským plazom. Ich názov pochádza z perzského označenia pre draka, a niet divu, keď si uvedomíme, do akej monštruóznej veľkosti títo tvorovia rástli, nakoľko boli vyššie ako žirafy, mali veľkú hlavu a bezzubý zobák, ktorý bol takmer rovnakej veľkosti ako ich trup, a vďaka ktorému mohli v porovnaní s ostatnými druhmi jesť pomerne veľké zvieratá. Vzhľadom k ich veľkosti vznikla debata o tom, či Azhdarchid bol vôbec schopný lietať. Väčšina vedcov došla k záveru, že bol schopný lietať na dlhé vzdialenosti a lovil malé zvieratá na zemi.
Liopleurodon
Na rozdiel od prevažnej väčšiny morských plazov, ktorí sú dodnes nažive, bol liopleurodon naozaj masívnym stvorením. Žil v oceánoch asi 5 miliónov rokov, než pred 155 miliónmi rokmi vymrel. Aj keď je presnú veľkosť liopleurodona ťažké odhadnúť vzhľadom na malé množstvo dostupných fosílnych dôkazov, väčšina odborníkov verí, že bol okolo 10 metrov dlhý. To by znamenalo, že vážil neuveriteľných 1588 kg a mohol loviť takmer ako žiadny iný tvor. Ako dravec liopleurodon mohol sledovať korisť pomocou svojho silného čuchu a potom zaútočiť svojou silnou čeľusťou so stovkami zubov ostrými ako britva. Na rozdiel od krokodílov a aligátorov nebol kvôli plutvám schopný opustiť vodu.
Xenosmilus
Hoci mnohí ľudia majú predstavy o tom, že šabľozubé tigre boli gigantické mačky, xenosmilus sa svojou veľkosťou líšil. Nebol príliš veľký, ale zato mal veľmi silné svaly. Jeho vzhľad by sa dal opísať ako vzhľad kríženca medzi leopardom a medveďom. Tento jedinečný vzhľad a stavba tela mu umožňovali loviť väčšinu ostatných šablozubých mačiek. Vďaka silným čeľustiam, bol schopný roztrhať veľké kusy svalov a mäsa zo svojej koristi, ktorá potom pomaly umierala na stratu krvi. Odhady z fosílií, ktoré boli nájdené na Floride naznačujú, že táto mačka mohla byť asi 2 metre dlhá a vážila 400 kg. To z xenosmilusa robí jednu z najväčších mačkovitých šeliem, ktoré kedy žili a skutočne desivého predátora.
Arthropleura
Existuje niekoľko živých tvorov, ktoré desia ľudí viac ako hmyz a to také, ktoré by mohli hrať hlavné úlohy v hororoch. Medzi tie patrí aj obrovská stonožka, ktorá mohla rásť až do dĺžky 2,5 metrov. Žila asi pred 299 miliónmi rokmi a bola tak veľká, že neexistovali žiadni prirodzení dravci, ktorí by ich mohli ohroziť. Arthropleura je považovaná za najväčšieho známeho pozemného bezstavovca, ktorý kedy na planéte Zem žil. Tieto obrovské stonožky žili v Severnej Amerike a Európe, v blízkosti teplých močiarov, ktoré im umožňovali vyrásť do takých veľkostí. Vedci veria, že ich veľkosť je limitom, do akého môžu bezstavovce dorásť.
Gorgonopsia
Gorgonopsia je druh therapsida, ktorý bol predkom dnešných moderných cicavcov. Bol to v podstate hybrid medzi plazmi a cicavcami, ktorý sa po Zemi potuloval pred 250 miliónmi rokmi. Na rozdiel od mnohých iných tvorov tej doby, gorgonopsia bol typický jedinečným tvarom zubov a silnými zadnými nohami. Bol to jeden z najväčších predátorov, ktorý kedy na Zemi žil a čo sa veľkosti týka, bol porovnateľný s medveďom. Jeho lebka však bola dlhá ako dve ľudské nohy. Gorgonopsia mala neuveriteľne ostré a silné zuby, ktoré boli až 15 cm dlhé. Boli neuveriteľne svalnaté a s kľudom mohli uloviť a zjesť korisť dvakrát väčšiu, než boli oni sami.
Sarcosuchus
Hoci Sarcosuchus technicky nie je krokodíl, silne sa dnešným plazom podobal. Mal dlhé šupinaté telo a dorastal do dvojnásobnej dĺžky ako dnešné krokodíly. Podľa odhadov vedcov dosahovali sarcosuchusovia aj 12 metrov. Vážili okolo 8 ton. Ich hrošia koža fungovala ako brnenie, ktoré bolo vzhľadom k dobe, v ktorej žili, nevyhnutné. Sarcosuchus žil v rovnakej dobe ako dinosaury. Jedli tvory ľubovoľnej veľkosti, ale medzi ich hlavnú stravu patrili ryby, ktoré plávali v oblasti, kde sa teraz nachádza púšť Sahara.
Titanoboa
Najväčší had, ktorý v dnešnej dobe žije, je schopný dorásť do dĺžky 7,6 metrov, ale jeho predchodca Titanoboa by ho rozhodne zahanbil. Vážil totiž niečo cez tonu, a meral neuveriteľných 15 metrov. “Ani v najdivokejších snoch som neočakával, že nájdeme hada, ktorý bude mať 15 metrov. Najväčší dnešný had dosahuje sotva polovicu,” povedal Dr. Carlos Jaramillo, vedec Smithsonian Tropical Research Institute. Titanoboa žili tesne po tom, čo vymreli dinosaury. Tieto hady žili hlavne v močaristých pralesoch Južnej Ameriky. Neboli jedovaté, namiesto toho však mohli rozdrviť korisť na smrť silou 181 kg na štvorcový palec. Potom, čo zomreli dinosaury, boli Titanoboa podľa vedcov najväčšími dravcami na planéte ďalších približne 10 miliónov rokov.
