Detstvo je rozhodne zložitou záležitosťou. A každý rodič ku svojim potomkom pristupuje inak. Lenže aká je správna výchova a čo rodičia robia zle alebo čo podceňujú?
Vychovávať dieťa rozhodne nie je nič jednoduché. Každý rodič urobí v niektorých oblastiach výchovy vážne chyby, rovnako ako ich robili naši rodičia a ako ich budú robiť aj naše deti vo svojich rodinách. Je však potrebné, aby tých chýb bolo čo najmenej.
Pripravili sme pre vás pätnásť najčastejších vecí, ktoré by sa rodičia na deťoch nemali dopúšťať. Rodičia sa štiepia do protikladných excesov: Niekto sa napríklad venuje dieťaťu príliš, druhý naopak príliš málo. Každý potom veľmi dobre vidí chyby toho druhého, ale svoje vlastné chyby si už neuvedomuje, podceňuje ich alebo bagatelizuje.
Zaobstarávajú si málo detí a zaobstarávajú si ich neskoro
Človek začína optimálne fungovať ako rodič, ak má tri – štyri deti. Napríklad prestáva robiť prácu za deti, ale rozdeľuje úlohy. Nefixuje sa toľko na deti, dopraje im viac slobody. Rád sa o deti na čas podelí s druhým rodičom či starými rodičmi. Lepšie znáša ich odchod v dospelosti. Deti by sa mali “vyhotovovať” do 30 rokov a neriskovať neplodnosť. Ľudia si nechajú zobrať rodičovstvo tým, že v dospelosti sa detí zbavujú. V starobe zistia, že vlastne nikdy v živote neboli poriadne rodičmi.
Nevenujú sa im, poskytujú im málo starostlivosti
Problém najmä príliš zamestnaných otcov, ktorí sa vracajú domov z práce po 18:00. Problém matiek, ktoré idú príliš skoro do práce (pred 3. rokom dieťaťa). Aj veľmi malé deti nútia spať osamotené v detských izbičkách, aj keď o to deti rozhodne nestoja.
Venujú sa im príliš
Problém najmä matiek a rozvedených otcov, ktorí už majú jedno, maximálne dve deti. Celoživotne majú problém udržať si od detí zdravý odstup. U dospievajúcich detí vytvárajú “mamahotely” (keď potomok zostane u matky až do neskorej staroby) a robia si z nich doživotných partnerov, čím im zabránia dospieť a nájsť si vlastného životného partnera.
Robia s deťmi koalície proti druhému rodičovi či iným dospelým a nútia dieťa, aby si jedného rodiča vybralo a druhého zavrhlo (Oidipovská voľba)
Vytvárajú koalície s dospelými deťmi proti ich partnerom. Teda súperia o svoje dieťa s partnermi svojich detí. Starí rodičia súperia s nevestou/zaťom o vnúčatá. To býva problém najmä tých rodičov, ktorí mali málo detí.
Nechávajú deti ponocovať
Deti sú potom nevyspaté a depresívne a nič ich v škole nezaujíma, pretože okolo 11:00 zaspávajú na lavici. S tým súvisí pravidlo – dieťa na noc odovzdáva svoj mobil, tablet či počítač.
Tolerujú u detí drogy – najmä alkohol, fajčenie a marihuanu a nechávajú deti dlhé hodiny napospas digitálnym zariadeniam
Dieťa by nemalo byť na digitálnych zariadeniach dlhšie ako jednu hodinu denne. Dieťa by nemalo mať v izbe vlastnú televíziu.
Vedú deti k povýšenosti a pohodlnosti
Deti potom vyrastajú s masívnym pocitom nároku na kde-čo a v dospelosti sa nestačia diviť, ako sa s nimi život ale vôbec nemazná. Zo školy sú zvyknuté na všemožné úľavy napr. kvôli dyslexii. V zamestnaní je však každému úplne jedno, či mali nejakú vývojovú poruchu. S tým súvisí aj úplne neprimerané vreckové, ktoré niektoré deti dostávajú, takže sa nikdy nenaučia zaobchádzať s peniazmi.
Rodičia prepisujú spoločný majetok na deti dlho pred svojou smrťou, napríklad kvôli rozvodu
Keď sa potom ich ratolesti zadĺžia, exekútori vysťahujú starnúcich rodičov z domu, ktorý si postavili vlastnými rukami. To potom vedie k doživotnej nenávisti medzi rodičmi a deťmi.
Robia rozdiely medzi deťmi – keď sú potrebné v rodine tri deti, jednému fandia a ďalšieho odstrkujú
Rodič by mal využiť svoju mentálnu prevahu nad dieťaťom k tomu, aby deti nepoznali, že jeden súrodenec je rodičmi sympatickejší než druhý.
Rodičia sa hádajú pred deťmi
Neoddeľujú problémy medzi sebou od toho, čo by malo vidieť dieťa. Rodičom ide o známky a nie o vedomosti. Robia s deťmi koalíciu proti učiteľom a bojkotujú výučbu. Rodičom záleží na tom, akú má dieťa známku z matematiky, ale nezáleží im na tom, či skutočne vie matematicky myslieť. Nezáujem o vzdelanie sa u rodičov prejavuje tým, že na konci školského roka robia scény kvôli vysvedčeniu, ale počas roka sa zaujímajú minimálne o to, čo sa v škole preberá napríklad v slovenčine. S tým súvisí aj fakt, že deti málo čítajú – napokon rovnako, ako sa už dávno nevzdelávajú ich rodičia. Protiľahlým excesom je drilovanie príliš mladých detí (pred pubertou) do extrémne súťaživého výkonu (problém prijímačiek na osemročné gymnáziá).
.jpg)
Nedávajú si pozor na svoju komunikáciu
Hovorí na deti ironicky, aj keď deti irónii nerozumejú a berú ju doslova. Trestajú dieťa dlhotrvajúcim mlčaním. Hovoria k nemu nevľúdnym štýlom, ktorý si nedovolia k nikomu inému. Niekedy dokonca dieťaťu aj klamú.
U dospelých detí rodičia ignorujú pravidlá súkromia
Vstupujú do domácnosti, dokonca spálne detí bez pozvania: “My sme vám ten dom darovali, tak si sem môžeme chodiť, kedy chceme.” Nemajú nastavené hranice. Požičiavajú si medzi sebou väčšie finančné sumy bez zmluvy a bez ochoty ich vrátiť. Nechajú sa naopak deťmi využívať.
Všetko povedané sa dá zhrnúť do dvoch všeobecných pravidiel:
- Správam sa k blízkym ľuďom lepšie než k návšteve či k šéfovi v práci.
- Správam sa k deťom tak, aby sa ku mne v starobe rady vracali
Proste aby bolo druhým príjemné so mnou žiť. K deťom sa rodičia často správajú bezdôvodne veľmi neláskavo a nevľúdne. Je potrebné si uvedomiť, že okolo tretiny dospelých mužov sa v dospelosti vôbec nebaví so svojim biologickým otcom. Ak nechcete tak tiež dopadnúť, je potrebné sa o deti zaujímať v čase, keď o to ony samotné ešte stoja.
