Televízne obrazovky v týchto dňoch okupuje seriál Černobyľ. Miniséria sa dočkala fantastických kritických aj diváckych ohlasov. Pre tých, ktorých zaujímajú aj historické detaily, sme dali dohromady tieto zaujímavosti, ktoré sa s touto katastrofou spájajú.
V skorých ranných hodinách, 26. apríla 1986, explodoval v černobyľskej jadrovej elektrárni reaktor číslo štyri. Výbuch spôsobil to, čo Organizácia Spojených národov označila za „najväčšiu environmentálnu katastrofu v histórii ľudstva“. Černobyľská katastrofa má v rebríčku INES úroveň 7. Vďaka tomu je tento incident skutočne dodnes považovaný za najväčšiu jadrovú katastrofu v dejinách.
Prečo k tejto havárii došlo?
K černobyľskej havárii došlo v sobotu 26. apríla 1986 okolo pol druhej ráno. K výbuchu podľa všetkého prispelo viacero faktorov.
Kľúčový reaktor číslo 4 mal byť predmetom testu, ako dlho vydrží po prerušení dodávky pary dodávať elektrickú energiu.
K výbuchu pravdepodobne došlo aj kvôli tomu, že pracovníci neboli dostatočne vyškolení, dopustili sa viacerých chýb a výkon reaktora znižovali príliš rýchlo. Po katastrofe sa hlavný podiel viny začal prisudzovať Anatolijovi S. Ďatlovovi, ktorý nútil svojich podriadených pokračovať v teste, a to aj napriek tomu, že sa pracovníci vyjadrili, že je to nebezpečné.
Objavili sa aj informácie, že k explózii mohla prispieť chyba v samotnom reaktore a zlá konštrukcia elektrárne. Ďatlov bol za svoje pochybenie odsúdený na 10 rokov väzenia.
Ako to všetko v ten deň začalo?
Keď približne o pol druhej ráno došlo k výbuchu štvrtého reaktora, tlak úplne zničil kryt reaktora, strop štvrtého bloku a potrhal chladiace hadice. Rádioaktívna kontaminácia sa takmer okamžite uvoľnila do atmosféry. V dôsledku explózie vznikol aj požiar, ktorý veľmi významne prispel k tomu, aby sa rádioaktívne splodiny dostali mimo elektráreň.
Do akcie sa okamžite povolali hasičské jednotky, ktoré si pôvodne mysleli, že budú hasiť obyčajný požiar. Nikto im však nepredal informáciu, že oblasť je potenciálne smrteľne rádioaktívna. Pre predstavu, množstvo vypustenej radiácie bol prinajmenšom 100-násobne silnejší, ako radiácia spôsobená atómovými bombami v Hirošime a Nagasaki.
Požiar sa napokon podarilo uhasiť, avšak mnoho požiarnikov utrpelo silné ožiarenie.
https://www.instagram.com/p/ByE0vt-hNSd/?utm_source=ig_embed
Bolo rozhodnuté, že reaktor bude zničený a na miesto boli vyslaní pracovníci, ktorí mali obmedziť rozsah katastrofy. Ani im však nikto nepovedal, do akého nebezpečenstva idú, a rovnako na to neboli adekvátne pripravení.
Napriek tomu sa im podarilo reaktor zapečatiť. Úniky rádioaktívneho materiálu sa odborníkom podarilo zastaviť až po dlhých deviatich dňoch. Celkovo muselo byť hospitalizovaných viac ako 200 ľudí, pričom 31 zomrelo, väčšina na následky ožiarenia.
Koľko ľudí evakuvavali?
Z oblasti bolo do dvoch dní evakuovaných 135 tisíc ľudí. Z tohto počtu tvorili 50 tisíc obyvatelia, ktorí bývali v najbližšom meste Pripiať. Za ten čas bolo mnoho ľudí vystavených vysokým stupňom radiácie. Z mesta sa následne stalo tzv. „mesto duchov“ a dlhodobejší život v ňom pre ľudí nie je ani dodnes možný. Čo sa týka samotného rádioaktívneho materiálu, rádioaktívny dážď padal aj tak ďaleko ako je Írsko. Ukrajina, Bielorusko a Rusko boli krajiny, ktoré boli ovplyvnené najviac. Dostalo sa k nim 63 % černobyľskej kontaminácie.
Odkedy ľudia opustili Pripiať kvôli vysokému stupňu radiácie, obývajú mesto vlci, divé kone, bobry, diviaky a iné zvieratá. Zvieratá, ktoré žijú v okruhu tridsiatich kilometrov v zakázanej zóne okolo Černobyľu, majú vyššiu úmrtnosť, zvýšené genetické mutácie a zníženú mieru pôrodnosti.
Aké boli následky a obete?
Na miestach, ktoré boli najviac zasiahnuté, nie je dodnes možné dlhodobo žiť. Okrem výskytu rakoviny u detí, sa u ľudí objavili aj rôzne genetické mutácie. V oblastiach, ktoré nie sú až tak silno zasiahnuté (ale stále pomerne nebezpečné), stále žije okolo 5 miliónov ľudí. Mestečko Pripiať je dodnes opustené.
Presný počet mŕtvych nemožno úplne jasne určiť, pretože ľudia zasiahnutí rádioaktivitou zomierali aj niekoľko rokov po výbuchu. Bolo zaznamenaných minimálne 15 úmrtí detí v dôsledku vyššie spomínanej rakovine. Priamo v krátkodobom horizonte tesne po katastrofe zomrelo približne 4 tisíc ľudí.
Mnoho lekárov v Sovietskom Zväze, ale aj západnej Európe odporúčalo tehotným ženám podstúpiť potrat, aby sa tak zabránilo fyzickým vadám dieťaťa. Robili tak aj pokiaľ žena podľa testov nebola vystavená rizikovej úrovni radiácie.
Ako sa zachovala vláda?
Sovietska vláda sa spočiatku snažila celú situáciu udržať v tajnosti. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že ktokoľvek sa snažil povedať pravdu o explózii v Černobyle, bol stíhaný za šírenie poplašnej správy. Išlo teda o trestný čin.
Sovietom sa však nepodarilo túto katastrofu ututlať, a to najmä vďaka Švédom, ktorí boli rádioaktivitou tiež zasiahnutí. Až potom, čo Švédi vystopovali pôvod častíc zo Sovietskeho zväzu, Moskva priznala, čo sa stalo.
Kedy bude oblasť definitívne zbavená rádioaktivity?
Podľa vedcov bude trvať možno desiatky tisíc rokov, kým z oblasti vymiznú aj posledné stopy radiácie.
Černobyľ dnes
Teraz si dokonca môžete do zakázanej zóny v Černobyle urobiť aj výlet! Cestovné agentúry organizujú denné výlety do opusteného mesta Pripiať.
V súčasnosti je Černobyľ rozdelený na dve zóny. Do prvej sa dokonca vrátilo (na vlastné nebezpečenstvo) niekoľko pôvodných obyvateľov. Je síce možné pohybovať sa v nej a žiť, ale ide o hazard s vlastným zdravím. Do druhej zóny, ktorá sa nazýva aj mŕtva zóna, je povolený prístup len vedcom a exkurziám.
Rádioaktívne materiály stále zotrvávajú v rozpadávajúcich sa cementových sarkofágoch, vybudovaných nad reaktorom po nehode. Nové masívne vonkajšie steny budú postavené nad súčasnými sarkofágmi, ale vydržia len 100 rokov.
Ako sa v zasiahnutých oblastiach darí prírode?
Genetická mutácia sa prejavila aj na životnom prostredí. Mnohí ľudia, ktorí dodnes žijú v zamorených oblastiach, konzumujú napadnutú vodu, plodiny či hríby. Územie blízkeho Červeného lesa predstavuje jednu z vôbec najkontaminovanejších oblastí na svete. Ide o oblasť lesov, silne postihnutých radiáciou. Táto oblasť nadobudla jasne hrdzavú farbu.
Mutácia tiež spôsobila, že niektoré rastliny nadobudli bizarné tvary, ale dá sa povedať, že devastačný dopad na prírodu nebol taký silný. Je však otázne, ako sa bude vyvíjať v dlhodobejšom horizonte.
Pre rádioaktívny odpad bola blízko elektrárne vystavaná budova, plniaca funkciu obrieho sarkofágu. Do tejto budovy bolo umiestnených až 97 % odpadu. Bol postavený, aby zakryl reaktor a zabránil šíreniu rádioaktívneho materiálu a vplyvu poveternostných podmienok.
V samotnom vnútri reaktora sa nachádza asi 200 ton rádioaktívneho odpadu.
