10 druhov zeleniny a ich skutočný pôvod: Nebudete veriť, odkiaľ pochádzajú také uhorky!

10 druhov zeleniny a ich skutočný pôvod. LajfHeky
10 druhov zeleniny a ich skutočný pôvod. LajfHeky

Pestovať užitočné rastliny sa človek naučil už veľmi dávno, ešte v dobe kamennej. Najskôr ľudia iba zbierali to, čo im dávala príroda a čo sa dalo použiť ako jedlo – plody, listy, semená.

Neskôr začali zachovávať určité druhy stromov, kríkov, tráv, ktoré im dávali jedlo. Následne vzniklo primitívne poľnohospodárstvo, keď ľudia zasiali semená užitočných rastlín a zbierali úrodu.

Nedobrovoľne sa starovekí poľnohospodári stali tiež elementárnymi chovateľmi – vybrali rastliny s chutnými plodmi, vysokou plodnosťou a ďalšími prospešnými vlastnosťami. Všeobecne, všetky zeleninové rastliny majú svoju dlhovekú históriu.

Tu sú niektoré z nich:

Paradajky

Rodina paradajok pochádza z Južnej Ameriky. Divoké formy tejto rastliny sa stále vyskytujú v Peru, na Kanárskych či Filipínskych ostrovoch.

Predpokladá sa, že paradajky do Európy priniesli v polovici 16. storočia. Dlho však boli v Európe považované za dekoratívne rastliny. V Nemecku kvetináče s paradajkami dávali do obývačiek, vo Francúzsku ich dávali do altánkov a v Anglicku a Rusku ich pestovali v skleníkoch medzi vzácnymi kvetinami.

Do začiatku 19. storočia považovali paradajky v Európe za nejedlé. V Amerike ich považovali dokonca za smrteľne jedovaté. Je známy prípad, kedy chceli paradajkami otráviť generála Gerogea Washingtona, ktorý sa po “otrave” dožil ešte mnoho rokov a stal sa prvým prezidentom USA.

V polovici 19. storočia sa paradajky stali veľmi rozšíreným a populárnym druhom zeleniny.

Mrkva

Mrkva. Staroveká koreňová zelenina, ktorú ľudia konzumujú už 4 tisíc rokov. Mrkvu poznali už starovekí Gréci i Rimania. Pestovanie mrkvy pokračovalo aj v stredoveku. Bola čestným jedlom na dvore cisára Karola Veľkého. Až do 16. storočia bola považovaná za delikatesu.

Iba v 17. storočí začali mrkvu pestovať všade a práve vtedy vznikla aj jej najznámejšia odroda, akú poznáme dnes. V tom istom čase sa objavili aj mrkvové omáčky, ktoré do dnešných dní považujú Francúzi aj Nemci za pochúťku.

Zemiaky

Zemiaky sa v Európe objavili “len nedávno” – v 1565 roku. Priviezli ich z Južnej Ameriky španielski námorníci.

Cesta tejto kultúry z Ameriky na náš stôl bola však veľmi dlhá. Spočiatku ju pestovali v záhradách ako okrasnú rastlinu, potom začali variť zelené bobule a až neskôr konzumovať hľuzy. Aj tak však ešte v roku 1800 boli zemiaky tak vzácne, že ich spájali so sviatkami a oslavami.

Prvý pokus o rozšírenie novej kultúry skončil neúspechom. Hospodári nepoznali schopnosť zemiakov vytvárať hľuzy a do jedla používali zelené semená, čo viedlo k hromadným otravám. Preto sa dokonca v rokoch 1830-1840 vyskytlo takzvané “zemiakové povstanie”. Roľníci boli nútení pestovať zemiaky, ktoré nazývali “čertovo jablko”.

Postupne zemiaky dobývali nové oblasti a dnes ich pestujú už dokonca aj za polárnym kruhom!