Špenát
Vo voľnej prírode sa špenát nachádza v Prednej Ázii a jeho kultivácia začala v Perzii. Po veľkej hodvábnej ceste ho dopravili aj do Číny, kde v polovici 7. storočia dostal pomenovanie „perzská zelenina“.
Zo stredomorskej oblasti pochádzajú prvé zápisy o pestovaní špenátu z troch arabských spisov 11. storočia. Špenát bol jedným z populárnejších druhov zeleniny arabského sveta, ktorému venovali aj špeciálne traktáty.
Obyvateľom kresťanskej Európy (pôvodne Sicílie a Španielska) bola táto zelenina predstavená okolo 13. storočia. V stredoveku sa im podarilo skultivovať špeciálnu odrodu špenátu s ostrejšími semenami, ktorá je dnes už prakticky zabudnutá. V Taliansku v 15. storočí špenát považovali za jarnú zeleninu, ktorá sa dokonale hodila na konzumáciu počas Veľkého pôstu.
Na francúzskom kráľovskom dvore zmódnila konzumáciu špenátu Talianka Katarína Medici. Vyžadovala, aby sa špenát podával s každým jedlom. Práve v polovici 16. storočia v Európe sa rozšíril moderný druh špenátu – bez horkosti, so širokými listami a guľatými semenami.
